Život Prešova
online
online
Žila som s diablom
28.03.2007 Celý región
Bohužiaľ normálneho človeka dokáže tyran ovládať do takej miery, že si trúfnete zbaviť sa ho naozaj až vtedy, keď je už neskoro. Podľa ťažko skúšanej Dany, ktorá tvrdí, že vyše dvadsať rokov žila so samotným ...Keby mala povedať všetko o svojom premárnenom živote, nestačila by jej kniha. „Pre mňa a moje deti je už naozaj neskoro. Moja devätnásťročná dcéra zomrela na predávkovanie heroínom a syn je momentálne v resocializačnom zariadení. Dúfam, aj keď som v živote nechodila do kostola, že už jedine Boh nám môže pomôcť a jedine viera mi ho pomôže zachrániť, “ s trpkosťou a nesmiernou bolesťou sa zdôveruje štyridsaťpäťročná úradníčka z menšieho mesta blízko Bratislavy.
„Moja dcéra študovala v Bratislave, robila si nadstavbu na ukončené aranžérske štúdium. Popri tom tancovala v tanečnej skupine, venovala sa jazykom, mala more priateľov, milovala život a túžila niečo dokázať. A jedného dňa, bez akéhokoľvek varovania mi prišli povedať, že zomrela. Vôbec som tomu neverila, myslela som si, že je to omyl. Aj na druhý deň po tom, čo mi v nemocnici povedali, že je mŕtva, som sedela doma a čakala, že sa otvoria dvere a ona príde a povie, že to bol zlý žart. Bol to taký šok, že som prakticky nič z toho dlhý čas nepochopila a vďaka tomu som chodila, usmievala sa a žila, ako keby to nebola pravda. Možno som si vsugerovala, že to nie je pravda, že sa to nikdy nestalo. “ Stále ju čakala. Nevedela to svojím materinským srdcom pochopiť.
Až keď o dva roky prišla o prácu a mala čas tráviť celé dni so synom alebo sama doma, začala si postupne uvedomovať, čo vlastne pred dvadsiatimi tromi rokmi urobila, keď zverila svoj osud do rúk diablovi, ktorý nechcel nikdy nič iné, len aby jemu bolo dobre a bolo mu jedno, za akú cenu.
„Všetci ma varovali, keď som si ho brala, sama, bez rodičov, nikto sa neprišiel pozrieť na to, ako si hádžem slučku okolo krku. Mala som osemnásť rokov a bola som totálne rozmaznaná, “ priznáva dnes Dana, ktorá v zaľúbení netušila, do čoho sa vrhá. „Keď som sa po pár rokoch zobudila z detského snenia, chcela som sa dať rozviesť. Kto to neprežil, neuverí, že to jednoducho nejde. Päť – šesť ráz som si podala žiadosť o rozvod a miliónkrát som na to myslela, no nikdy sa mi to nepodarilo dotiahnuť do konca. Nezvládla som to psychické vydieranie, týranie a nátlak. Takí ľudia sa svojej koristi nevzdávajú ľahko. “
Už pred svadbou chodil Danin muž často s kamarátmi do krčmy. Vravela si, že na tom nie je nič, že je to normálne. Všetko sa zhoršilo, keď sa im narodili deti. Manžel trávil čím ďalej tým viac času v krčme so svojimi kamarátmi a ona bola na všetko sama. Ani peňazí jej veľa nedával, väčšinu z ich prepil alebo prehral na automatoch. Spočiatku jej v opitosti len nadával, kričal a vyčítal, že sa zle stará o rodinu. Pokúšala sa s ním porozprávať, keď bol triezvy, ale márne. „Nič nechcel počuť a tvrdil, že všetko je moja vina. Potom mi dal prvú facku. Bola som zdesená, ale nikomu som to nepovedala.
Začalo pribúdať nielen faciek, ale aj kopancov a bitia. Strašne som sa ho bála. Vyvolával konflikty kvôli každej maličkosti, bezdôvodne ma bil, kopal, hádzal ma o stenu. Dokonca sa mi vyhrážal s nožom v ruke. Mával záchvaty žiarlivosti a chcel ma prinútiť, aby som sa priznala k nevere, ktorej som sa nedopustila. “ Utrápená Dana všetko trpezlivo znášala. Keď sa raz zbitá prebrala z bezvedomia, stáli nad ňou jej deti a plakali, že maminka je mŕtva.
Tento teror trval celé roky, ale Dana sa nikomu nezdôverila. Napokon, kam a za kým mala ísť? Bola presvedčená, že aj tak by jej nikto neveril, manžel bol totiž všade obľúbený, navonok vystupoval ako hotový baránok. Bála sa, že by z nej urobili hysterku. Nechcela deti pripraviť o otca. „Po bitke vždy nasledovalo krátke obdobie, keď sa správal ľútostivo, ospravedlňoval sa za to, čo urobil. No onedlho sa opäť správal panovačne, tvrdo, musela som robiť všetko, čo si želal, inak nasledoval trest. Zo strachu som mu radšej ustupovala. Vyhrážal sa, že ak ho opustím, podreže ma alebo zabije najskôr mňa a potom seba.
Až po dcérinej smrti, keď som sa dozvedela, že mám deti závislé od drog a videla som, že on sa nikdy nezmení a bude mu vždy záležať len na sebe samom a na tom, aby si presadil svoje za každú cenu, som si povedala: Dosť! Ak mám žiť takto, to radšej vôbec, teda, ak má byť pravda, čím sa mi vyhrážal po všetky tie roky, že ak ho raz opustím, tak ma zabije alebo aspoň totálne zničí, tak nech!
Nechala som mu veľký trojizbový byt, auto, telefón, zariadenie, ktoré chcel, a po rokoch poctivej roboty som zobrala svoje choré dieťa a pár osobných vecí a odišla som k matke. Nemám nič, ale cítim sa super a chcem len jedno: aby môj syn vydržal a bol zdravý, dobrý človek. “ Za rok, čo bola Dana doma bez práce a venovala sa synovi, veľa pochopila. Všetky týrané ženy by mali vedieť, že chlap, ktorý sa dokáže vŕšiť na žene a deťoch, je obyčajný slaboch, a keď mu ukážete, že sa ho naozaj nebojíte, ostane bezmocný.
Moderná žena február 2007
Autor: Agáta Görnerová
„Moja dcéra študovala v Bratislave, robila si nadstavbu na ukončené aranžérske štúdium. Popri tom tancovala v tanečnej skupine, venovala sa jazykom, mala more priateľov, milovala život a túžila niečo dokázať. A jedného dňa, bez akéhokoľvek varovania mi prišli povedať, že zomrela. Vôbec som tomu neverila, myslela som si, že je to omyl. Aj na druhý deň po tom, čo mi v nemocnici povedali, že je mŕtva, som sedela doma a čakala, že sa otvoria dvere a ona príde a povie, že to bol zlý žart. Bol to taký šok, že som prakticky nič z toho dlhý čas nepochopila a vďaka tomu som chodila, usmievala sa a žila, ako keby to nebola pravda. Možno som si vsugerovala, že to nie je pravda, že sa to nikdy nestalo. “ Stále ju čakala. Nevedela to svojím materinským srdcom pochopiť.
Až keď o dva roky prišla o prácu a mala čas tráviť celé dni so synom alebo sama doma, začala si postupne uvedomovať, čo vlastne pred dvadsiatimi tromi rokmi urobila, keď zverila svoj osud do rúk diablovi, ktorý nechcel nikdy nič iné, len aby jemu bolo dobre a bolo mu jedno, za akú cenu.
„Všetci ma varovali, keď som si ho brala, sama, bez rodičov, nikto sa neprišiel pozrieť na to, ako si hádžem slučku okolo krku. Mala som osemnásť rokov a bola som totálne rozmaznaná, “ priznáva dnes Dana, ktorá v zaľúbení netušila, do čoho sa vrhá. „Keď som sa po pár rokoch zobudila z detského snenia, chcela som sa dať rozviesť. Kto to neprežil, neuverí, že to jednoducho nejde. Päť – šesť ráz som si podala žiadosť o rozvod a miliónkrát som na to myslela, no nikdy sa mi to nepodarilo dotiahnuť do konca. Nezvládla som to psychické vydieranie, týranie a nátlak. Takí ľudia sa svojej koristi nevzdávajú ľahko. “
Už pred svadbou chodil Danin muž často s kamarátmi do krčmy. Vravela si, že na tom nie je nič, že je to normálne. Všetko sa zhoršilo, keď sa im narodili deti. Manžel trávil čím ďalej tým viac času v krčme so svojimi kamarátmi a ona bola na všetko sama. Ani peňazí jej veľa nedával, väčšinu z ich prepil alebo prehral na automatoch. Spočiatku jej v opitosti len nadával, kričal a vyčítal, že sa zle stará o rodinu. Pokúšala sa s ním porozprávať, keď bol triezvy, ale márne. „Nič nechcel počuť a tvrdil, že všetko je moja vina. Potom mi dal prvú facku. Bola som zdesená, ale nikomu som to nepovedala.
Začalo pribúdať nielen faciek, ale aj kopancov a bitia. Strašne som sa ho bála. Vyvolával konflikty kvôli každej maličkosti, bezdôvodne ma bil, kopal, hádzal ma o stenu. Dokonca sa mi vyhrážal s nožom v ruke. Mával záchvaty žiarlivosti a chcel ma prinútiť, aby som sa priznala k nevere, ktorej som sa nedopustila. “ Utrápená Dana všetko trpezlivo znášala. Keď sa raz zbitá prebrala z bezvedomia, stáli nad ňou jej deti a plakali, že maminka je mŕtva.
Tento teror trval celé roky, ale Dana sa nikomu nezdôverila. Napokon, kam a za kým mala ísť? Bola presvedčená, že aj tak by jej nikto neveril, manžel bol totiž všade obľúbený, navonok vystupoval ako hotový baránok. Bála sa, že by z nej urobili hysterku. Nechcela deti pripraviť o otca. „Po bitke vždy nasledovalo krátke obdobie, keď sa správal ľútostivo, ospravedlňoval sa za to, čo urobil. No onedlho sa opäť správal panovačne, tvrdo, musela som robiť všetko, čo si želal, inak nasledoval trest. Zo strachu som mu radšej ustupovala. Vyhrážal sa, že ak ho opustím, podreže ma alebo zabije najskôr mňa a potom seba.
Až po dcérinej smrti, keď som sa dozvedela, že mám deti závislé od drog a videla som, že on sa nikdy nezmení a bude mu vždy záležať len na sebe samom a na tom, aby si presadil svoje za každú cenu, som si povedala: Dosť! Ak mám žiť takto, to radšej vôbec, teda, ak má byť pravda, čím sa mi vyhrážal po všetky tie roky, že ak ho raz opustím, tak ma zabije alebo aspoň totálne zničí, tak nech!
Nechala som mu veľký trojizbový byt, auto, telefón, zariadenie, ktoré chcel, a po rokoch poctivej roboty som zobrala svoje choré dieťa a pár osobných vecí a odišla som k matke. Nemám nič, ale cítim sa super a chcem len jedno: aby môj syn vydržal a bol zdravý, dobrý človek. “ Za rok, čo bola Dana doma bez práce a venovala sa synovi, veľa pochopila. Všetky týrané ženy by mali vedieť, že chlap, ktorý sa dokáže vŕšiť na žene a deťoch, je obyčajný slaboch, a keď mu ukážete, že sa ho naozaj nebojíte, ostane bezmocný.
Moderná žena február 2007
Autor: Agáta Görnerová
0
www.ZIVOTPO.sk
